Povinnosti obce v rámci nového školského zákona

Sobota, 10 január 2009
Čo vyplýva pre obec ako zriaďovateľa z možnosti vstupovať do tvorby štátnych vzdelávacích programov pre odborné vzdelávanie?
Aké sú zákonné limity, ktoré obec nesmie prekročiť pri určení výšky mesačných príspevkov pre školy?
Aké sankcie obciam hrozia?

1. Úvod

Dňa 22. mája 2008 bol Národnou radou Slovenskej republiky schválený zákon o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý bol v Zbierke zákonov zverejnený pod číslom 245/2008 Z. z. zákonmi, ktoré boli novým školským zákonom novelizované sú zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení, zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a zákon č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu.

Otázky znejú:

1. Dotýka sa schválený zákon o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení

niektorých zákonov nejako obcí?

2. Ak sa dotýka, aké konkrétne zmeny školský zákon prináša vo vzťahu k obciam?

(1) Na otázku číslo jeden je jednoduchá odpoveď. Akákoľvek zmena v oblasti výchovy a vzdelávania, či už z pohľadu obsahového, pohľadu riadenia alebo financovania sa dotkne aj orgánov územnej samosprávy, a to najmä z toho dôvodu, že orgány územnej samosprávy

a) zabezpečujú prenesený výkon štátnej správy v oblasti základných škôl (obce) a v oblasti stredných škôl (samosprávne kraje),

b) majú povinnosť vytvárať podmienky na výchovu a vzdelávanie a na plnenie povinnej školskej dochádzky,

c) sú zriaďovateľmi niektorých škôl (základné umelecké školy a podľa nového školského zákona už i materské školy a jazykové školy) a školských zariadení (napr. školské kluby detí, centrá voľného času, školské strediská záujmovej činnosti a pod.)

(2) Na otázku číslo dva už neviem odpovedať takým jednoduchým spôsobom. Preto sa budem venovať tejto problematike z pohľadu troch pôsobností orgánov územnej samosprávy, a to v oblasti

a) obsahu výchovy a vzdelávania,

b) štátnej správy a školskej samosprávy,

c) financovania základných škôl, stredných škôl a školských zariadení.

 

2. Pôsobnosť obcí v oblasti obsahu výchovy a vzdelávania - čl. I. školského zákona

Hneď v začiatočných ustanoveniach školského zákona, a to konkrétne v ustanovení § 6 ods. 2 sa orgánom územnej samosprávy ako zriaďovateľom dáva možnosť vstupovať do tvorby štátnych vzdelávacích programov pre odborné vzdelávanie, a to tým, že zákon ukladá ministerstvu školstva povinnosť prerokovať tieto štátne vzdelávacie programy pred ich vydaním aj so zriaďovateľmi škôl. Pretože obce nie sú zriaďovateľmi stredných odborných škôl, týka sa toto ustanovenie najmä samosprávnych krajov.

㤠6

Štátne vzdelávacie programy

(1) Štátne vzdelávacie programy vymedzujú povinný obsah výchovy a vzdelávania v školách podľa tohto zákona na získanie kompetencií. Štátne vzdelávacie programy vydáva a zverejňuje Ministerstvo školstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo

školstva").

(2) Štátne vzdelávacie programy pre odborné vzdelávanie vydáva ministerstvo školstva po prerokovaní so zamestnávateľmi, zriaďovateľmi škôl a ich profesijnými a záujmovými združeniami s celoslovenskou pôsobnosťou a s ministerstvami v rozsahu ich odvetvovej pôsobnosti; pre zdravotnícke študijné odbory pripravujúce žiakov na výkon zdravotníckeho povolania vydáva tieto programy Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo zdravotníctva")."

Ďalší vstup do problematiky tvorby obsahu výchovy a vzdelávania je priamo na úrovni školy. Ustanovenie § 7 ods. 2 totiž umožňuje každému zriaďovateľovi, aby si vyžiadal od riaditeľa školy školský vzdelávací program na schválenie.

㤠7

Školský vzdelávací program

(1) Školský vzdelávací program je základným dokumentom školy, podľa ktorého sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie v školách podľa tohto zákona.

(2) Školský vzdelávací program vydáva riaditeľ školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy a v rade školy. Zriaďovateľ si môže vyžiadať od riaditeľa školy školský vzdelávací program na schválenie.

(3) Školský vzdelávací program musí byť vypracovaný v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania podľa tohto zákona a s príslušným štátnym vzdelávacím programom."

 

Odporúčam, aby túto kompetenciu využívali zriaďovatelia veľmi uvážlivo. Ide o výsostne odborný dokument, ktorého posudzovanie, a teda aj samotné schvaľovanie si vyžaduje kompetentnosť v oblasti pedagogiky. Možno by bolo vhodnejšie, keby priamo zákon obmedzoval túto kompetenciu na orgány územnej samosprávy, ktoré majú postavenie školských úradov, t.j. subjekty, ktorým takéto odborné činnosti zabezpečuje zamestnanec, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady, ktoré sú kladené na pedagogického zamestnanca. Z druhej strany sa zdá logické, že zriaďovateľ má právomoc ovplyvňovať, čo sa bude v jeho škole vyučovať

a na akej úrovni. Ak sa rozhodol:

  • že si zriadi školu, tak to robil isto s určitými koncepčnými zámermi, prípadne,
  • ak napríklad ide o základnú umeleckú školu, materskú školu, priamo tieto školy financuje zvlastných zdrojov, keďže materské školy alebo základné umelecké

školy zriaďuje v originálnej kompetencii.

㤠7

(8) Ak ide o novo zriaďovanú školu, odborné vypracovanie školského vzdelávacieho programu zabezpečí zriaďovateľ školy a prikladá ho k žiadosti o zaradenie školy do siete škôl a školských zariadení podľa osobitného predpisu."

 

Ustanovenie § 7 odsek. 8 priamo zapája zriaďovateľa, teda aj obec alebo samosprávny kraj do tvorby školského vzdelávacieho programu, a to vtedy, ak so zámerom zriadiť novú školu predkladá ministerstvu školstva žiadosť o jej zaradenie do siete. Súčasťou žiadosti o zaradenie do siete musí byť už vypracovaný školský vzdelávací program. Pretože škola ešte nemá riaditeľa, musí tento program vypracovať alebo si ho dá vypracovať zriaďovateľ.

Obdobne ako podľa § 7 odseky 2 a 8 pri školských vzdelávacích programoch postupuje obec alebo samosprávny kraj pri výchovných programoch školského zariadenia, teda podľa § 8 odseky 2 a 6.

Obec alebo samosprávny kraj zákonom dostali aj kompetenciu ovplyvňovať výchovu a vzdelávanie vo svojich školách a v školských zariadeniach, a to napríklad:

  • pri tvorbe alternatívnych výchovných alebo
  • vzdelávacích programov v rámci ich experimentálneho overovania.

V zmysle ustanovenia § 14 odsek 4 obce alebo samosprávne kraje ako zriaďovatelia priamo predkladajú návrhy na experimentálne overovanie týchto programov a zároveň v zmysle ustanovenia § 14 ods. 7 až 9 priamo vytvárajú podmienky vrátane finančných na zabezpečenie overovania a dokonca v spolupráci s riaditeľom školy a odborným garantom experimentu experimentálne overovanie organizačne zabezpečujú.

§ 14

Experimentálne overovanie

(4) Návrh na experimentálne overovanie predkladá zriaďovateľ školy alebo školského zariadenia na schválenie ministerstvu školstva, pre zdravotnícke odbory vzdelania ministerstvu zdravotníctva najneskôr do konca marca pred začiatkom školského roka, v ktorom sa experimentálne overovanie začne. Návrh po dohode so zriaďovateľom môže podať aj garant.

(7) Personálne, priestorové a materiálno-technické podmienky pre experimentálne overovanie zabezpečuje zriaďovateľ školy alebo školského zariadenia.

(8) Experimentálne overovanie organizačne zabezpečuje zriaďovateľ školy alebo zriaďovateľ školského zariadenia v spolupráci s riaditeľom školy alebo školského zariadenia a garantom.

(9) Náklady na experimentálne overovanie zabezpečí vo svojom rozpočte garant alebo po vzájomnej dohode zriaďovateľ školy. Experimentálne overovanie uskutočňované z podnetu

ministerstva školstva je ním úplne alebo čiastočne financované. Na experimentálne overovanie môžu byť vyčlenené finančné prostriedky aj v rámci schválených projektov a podľa zmluvy aj z prostriedkov zriaďovateľov, iných fyzických osôb alebo

právnických osôb."

Ďalšiu kompetenciu dostali obce ako zriaďovatelia pri zabezpečovaní plnenia povinnej školskej dochádzky, a to konkrétne pri prihlasovaní dieťaťa na jej plnenie. Ustanovenie § 20 školského zákona hovorí, že zákonný zástupca dieťaťa prihlasuje svoje dieťa na plnenie povinnej

školskej dochádzky formou zápisu. Odsek 3 citovaného ustanovenia hovorí, že presný termín

a miesto zápisu určuje obec všeobecne záväzným nariadením. Pretože zápis sa koná každoročne, odporúčam formulovať termín konania napríklad:

„Zápis sa koná posledný piatok a sobotu v mesiaci január." Samozrejme, že je možné príslušné VZN prijímať na každý rok nové.

㤠20

Plnenie povinnej školskej dochádzky

(2) Zákonný zástupca dieťaťa je povinný prihlásiť dieťa na plnenie povinnej školskej dochádzky v základnej škole (ďalej len „zápis"). Zápis sa koná od 15. januára do 15. februára, ktorý predchádza začiatku školského roka, v ktorom má dieťa začať plniť povinnú školskú dochádzku.

(3) Miesto a čas zápisu podľa odseku 2 určí

a) obec všeobecne záväzným nariadením,

b) orgán miestnej štátnej správy v školstve,

c) zriaďovateľ cirkevnej školy,

d) zriaďovateľ súkromnej školy."

V zmysle ustanovenia § 6 zákona č. 596/2003 Z. z. má obec stále povinnosť vytvárať podmienky na plnenie povinnej školskej dochádzky, a to na potrebu mať evidenciu o všetkých deťoch vo veku plnenia povinnej školskej dochádzky, ktoré majú bydlisko v ich obci.

Z uvedeného dôvodu sa v ustanovení § 20 ods. 5 riaditeľovi školy, ktorý prijal dieťa na plnenie povinnej školskej dochádzky z iného školského obvodu, uložila povinnosť ohlásiť túto skutočnosť obci, v ktorej má žiak trvalé bydlisko.

§ 20

„(5) Žiak plní povinnú školskú dochádzku v základnej škole v školskom obvode, v ktorom má trvalý pobyt (ďalej len „spádová škola"), ak zákonný zástupca pre svoje dieťa nevyberie inú základnú školu. Ak je žiak zapísaný na inú než spádovú školu, oznámi túto skutočnosť riaditeľ tejto školy riaditeľovi spádovej školy, a to najneskôr do 31. marca kalendárneho roka, v ktorom má dieťa začať plniť povinnú školskú dochádzku; riaditeľ spádovej školy v lehote do 15. apríla zašle zoznam všetkých detí, ktoré boli zapísané na plnenie povinnej školskej dochádzky obci podľa trvalého bydliska žiaka a odseku 8."

 

Považujem taktiež za potrebné upozorniť, že školský zákon ustanovením § 27 ods. 6 dáva obciam ako zriaďovateľom kompetenciu rozhodnúť o tom, či bude právnickou osobou neplnoorganizovaná:

  • neplnoorganizovaná základná škola,
  • materská škola alebo
  • jazyková škola.

Ostatné školy uvedené v sústave škôl, t. j. plnoorganizovaná základná škola, gymnázium, stredná odborná škola, konzervatórium, školy pre žiakov so špeciálnymi výchovno-

vzdelávacími potrebami a základná umelecká škola sú právnickými osobami priamo zo zákona.

Aj keď dosť nejasne ustanovuje odsek 4 § 27, ale naďalej je možnosť spájať splynutím základnú školu s materskou školou a to vždy do právnickej osoby, ktorou je základná škola s materskou školou (obdoba bývalého ustanovenia § 63 zákona č. 29/1984 Zb.).

㤠27

(2) Sústavu škôl tvoria tieto druhy škôl:

a) materská škola,

b) základná škola,

c) gymnázium,

d) stredná odborná škola,

e) konzervatórium,

f) školy pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími

potrebami,

g) základná umelecká škola,

h) jazyková škola.

(4) Školy sa môžu spájať splynutím do jednej právnickej osoby, ktorou je základná škola s materskou školou.

(6) Školy podľa odseku 2 písm. b) až g) sú právnickými osobami, v právnych vzťahoch vystupujú vo svojom mene, ak tento zákon neustanovuje inak. Školy podľa odseku 2 písm. a), h) a základná škola, ktorá nemá všetky ročníky, sú právnickými osobami, ak tak určí ich zriaďovateľ.

 

3.1 Materská škola

 

Podľa ustanovenia § 27 a § 28 sa problematika predškolských zariadení (materská škola bola do 1. 9. 2008 v zmysle zákona č. 279/1993 Z. z. školským zariadením) mení na školskú problematiku, keďže materská škola sa stala jedným z druhov škôl v školskej sústave.

Materská škola je však stále zriaďovaná obcou v rámci jej originálnych kompetencií (§ 6 ods. 2 písm. a) zákona č. 596/2003 Z. z.) , a preto bol v Národnej rade SR prijatý pozmeňujúci návrh k ustanoveniu § 28, aby výšku mesačných príspevkov zákonných zástupcov dieťaťa na čiastočnú úhradu nákladov mohla pre svoje materské školy určovať obec, a to všeobecne

záväzným nariadením (§ 28 ods. 5). Zákon jej však v ustanovení § 28 odsek 6 určil maximálnu

hranicu výšky mesačnej úhrady, ktorú pri určovaní výšky obec nesmie prekročiť, a to sumu, ktorú vypočítame ako 15 % zo sumy životného minima pre jedno nezaopatrené dieťa, ktorá je určená ustanovením § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zákon ukladá povinnosť [§ 28 ods.7 písm. a) až c)], že mesačný poplatok sa neuhrádza za dieťa, ktoré má jeden rok pred začiatkom plnenia povinnej školskej dochádzky, ak je zákonný zástupca poberateľom dávok v hmotnej núdzi, alebo sa jedná o dieťa z detského domova. Za tieto deti nie je možné určiť povinnosť mesačnej úhrady.

Pre školský rok 2008/2009 bolo potrebné prijať všeobecne záväzné nariadenie obce, v ktorom mala byť stanovená výška mesačného príspevku zákonného zástupcu za dieťa, tak aby toto VZN bolo účinné k 1. 9. 2008. Určite sa stalo, že to niektoré obce nestihli a prijali takéto VZN neskôr. V zmysle legislatívneho princípu zákazu retroaktivity však nemohla byť ustanovená účinnosť takého VZN od 1.9.2008, ale najskôr dňom jeho schválenia.

V zmysle ustanovenia odseku 8 môže obec rozhodnúť o ďalších deťoch, za ktoré sa mesačný príspevok neuhrádza.

Podľa ustanovenia § 28 ods. 10 budú musieť obce reagovať na zníženie maximálnych počtov detí v triedach materských škôl, čo v niektorých prípadoch bude mať dosah vo forme zvýšeného plánu výkonov (z jednej triedy vzniknú dve) a taktiež vo forme zvýšených priestorových nárokov a nárokov na materiálno-technické zabezpečenie. V zmysle ustanovenia § 161 ods. 1 môže ešte tri roky od účinnosti zákona obec požiadať Štátnu školskú inšpekciu o povolenie prekročenia maximálneho počtu detí v triede. Po uplynutí tejto lehoty v zmysle ustanovenia § 28 ods. 15 môže po súhlase obce požiadať Štátnu školskú inšpekciu o povolenie prekročiť maximálny počet detí (najviac však už len o tri), riaditeľ materskej školy.

Obec ako zriaďovateľ bude vstupovať do pedagogického procesu v materskej škole v zmysle ustanovenia § 28 ods. 17 v prípadoch, keď bude materská škola organizovať aktivity mimo materskej školy.

㤠28

(5) Výšku príspevku za pobyt dieťaťa v materskej škole zriadenej obcou určí zriaďovateľ všeobecne záväzným nariadením.

(6) Za pobyt dieťaťa v materskej škole zriadenej obcou prispieva zákonný zástupca na čiastočnú úhradu výdavkov materskej školy mesačne na jedno dieťa sumou najviac 15 % sumy životného minima pre jedno nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu.

(7) Príspevok v materskej škole sa neuhrádza za dieťa,

a) ktoré má jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky,

b) ak zákonný zástupca dieťaťa predloží riaditeľovi materskej školy doklad o tom, že je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi,

c) ktoré je umiestnené v zariadení na základe rozhodnutia súdu.

(8) Príspevok v materskej škole na základe rozhodnutia zriaďovateľa sa neuhrádza za

dieťa,
a) ktoré má prerušenú dochádzku do materskej školy na viac ako 30 po sebe nasledujúcich kalendárnych dní z dôvodu choroby alebo rodinných dôvodov preukázateľným spôsobom,
b) ktoré nedochádzalo do materskej školy v čase školských prázdnin alebo bola prerušená prevádzka materskej školy zapríčinená zriaďovateľom alebo inými závažnými dôvodmi; v týchto prípadoch uhrádza zákonný zástupca pomernú časť určeného príspevku.

(10) Najvyšší počet detí v triede materskej školy je

a) 20 v triede pre tri až štvorročné deti,

b) 21 v triede pre štyri až päťročné deti,

c) 22 v triede pre päť až šesťročné deti,

d) 21 v triede pre tri až šesťročné deti.

(15) V odôvodnených prípadoch môže riaditeľ so súhlasom zriaďovateľa a Štátnej školskej inšpekcie prekročiť počet detí v triede podľa odseku 10 najviac o tri deti.

(17) Materská škola môže organizovať pobyty detí v škole v prírode, výlety, exkurzie, saunovanie, športový výcvik a ďalšie aktivity len s informovaným súhlasom zákonného zástupcu dieťaťa a po dohode so zriaďovateľom.

 

3.2 Základná škola

 

Aj pri základnej škole čakajú obce niektoré nové úlohy. Taktiež sa budú musieť vyrovnať s tým, že aj v triedach základných škôl sa znížil maximálny počet žiakov, a to dosť v podstatnej miere. Ak bola maximálna hranica žiakov v

triedach:

  • v triede prvého ročníka 29, tak nový školský zákon túto hranicu znižuje na 22,
  • v triedach druhého až štvrtého ročníka sa táto hranica znižuje zo súčasných 34 na 25,
  • v triedach piateho až deviateho ročníka z 34 na 28.

A to sme ešte v roku 2000 mali maximálne počty žiakov v triedach 40.

Pravdou je však aj to, že Slovenská republika vykazuje priemernú naplnenosť v triedach základných škôl okolo 21 žiakov, takže znižovanie počtov žiakov sa bude týkať asi 30 % základných škôl. V každom prípade treba upozorniť aj na prechodné ustanovenie v § 161, ktoré umožňuje na základe povolenia Štátnej školskej inšpekcie tieto najvyššie hranice počtov žiakov v triedach ešte tri roky prekračovať. Obec bude vstupovať aj do samotnej organizácie základnej školy, napríklad ak pôjde o zriadenie triedy pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.

V zmysle ustanovenia § 6 zákona č. 596/2003 Z. z. je obec stále povinná vytvárať podmienky aj na ich vzdelávanie.

Pri novovznikajúcich základných školách budú musieť obce zohľadňovať aj príslušné ustanovenia § 30, ktoré určuje minimálne počty detí, ktoré budú navštevovať zriaďovanú základnú školu.

㤠29

(3) Základné školy sa členia na tieto typy

a) základnú školu so všetkými ročníkmi (ďalej len „plnoorganizovaná

základná škola"),

b) základnú školu, ktorá nemá všetky ročníky (ďalej len „neplnoorganizovaná základná škola").

(4) Základná škola má spravidla deväť ročníkov s možnosťou zriadenia nultého ročníka. Člení sa na prvý a druhý stupeň, v ktorých sa vzdelávanie realizuje samostatnými na seba nadväzujúcimi vzdelávacími programami. Prvý stupeň základnej školy tvorí spravidla prvý až štvrtý ročník. Druhý stupeň základnej školy tvorí piaty až deviaty ročník.

(5) Najvyšší počet žiakov v triede základnej školy je

a) 16 žiakov v triede nultého ročníka,

b) 22 žiakov v triede prvého ročníka,

c) 24 žiakov v triede, v ktorej sú žiaci viacerých ročníkov prvého stupňa základnej školy,

d) 25 žiakov v triede druhého až štvrtého ročníka,

e) 28 žiakov v triede piateho až deviateho ročníka.

(8) Triedu nultého ročníka možno zriadiť, ak sa v nej bude vzdelávať najmenej osem žiakov; v neplnoorganizovanej základnej škole najmenej šesť žiakov.

(9) V škole možno po súhlase zriaďovateľa zriadiť triedu pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.

㤠3O

(1) Základnú školu len s ročníkmi prvého stupňa zriaďovateľ zriadi, ak je predpoklad, že sa do nej prihlási najmenej 30 detí, ktoré majú plniť povinnú školskú dochádzku v tejto základnej škole. Žiak, ktorý skončí posledný ročník takejto školy, pokračuje vo vzdelávaní v plnoorganizovanej základnej škole.

(2) Vzdelávanie v základnej škole len s ročníkmi prvého stupňa sa môže organizovať aj v triede, v ktorej sú žiaci viacerých ročníkov.

(3) Základnú školu s prvým až deviatym ročníkom zriaďovateľ zriadi, ak je predpoklad, že sa do nej prihlási najmenej 150 detí, ktoré majú plniť povinnú školskú dochádzku v tejto základnej škole.

(4) V osobitných prípadoch najmä, ak je najbližšia základná škola ťažko dostupná, môže zriaďovateľ základnú školu podľa odseku 1 a 3 zriadiť aj pri nižšom počte detí."

 

3.3 Základná umelecká škola

 

Obce, podobne ako pri materských školách, ustanovením § 49 ods. 4 dostávajú kompetenciu určovať výšku mesačného príspevku na čiastočnú náhradu nákladov v základnej umeleckej škole. Aj tu zákon v ustanovení § 49 ods. 5 písm. a) a b) určuje maximálnu výšku mesačného príspevku na 15 % sumy životného minima.

Tu si však treba uvedomiť, či určuje výšku: pre dieťa (vypočítava sa zo životného minima pre

jedno nezaopatrené dieťa), alebo pre dospelú osobu s vlastným príjmom (vypočítava sa zo životného minima pre plnoletú fyzickú osobu).

Zákon v ustanovení § 49 ods. 6 určil dôvody, pre ktoré môže obec príspevok znížiť alebo dokonca odpustiť. Pre školský rok 2008/2009 bolo potrebné prijať všeobecne záväzné nariadenie obce, v ktorom mal byť stanovený mesačný príspevok zákonného zástupcu za dieťa, tak, aby toto VZN bolo účinné k 1. 9. 2008.

㤠49

(4) Výšku príspevku v základných umeleckých školách zriadených obcou alebo samosprávnym krajom určí zriaďovateľ všeobecne záväzným nariadením.

(5) Na čiastočnú úhradu nákladov spojených so štúdiom v základnej umeleckej škole prispieva:

a) zákonný zástupca žiaka mesačne sumou najviac 15 % sumy životného minima pre jedno nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu,

b) dospelá osoba mesačne sumou najviac 15 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu.

(6) Zriaďovateľ základnej umeleckej školy môže rozhodnúť o znížení alebo odpustení príspevku podľa odseku 5, ak plnoletý žiak alebo zákonný zástupca neplnoletého žiaka o to

písomne požiada a predloží doklad o tom, že je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu."

 

3.4 Jazyková škola

 

V podstate rovnako ako pri základnej umeleckej škole bude obec postupovať pri jazykovej škole. Maximálna výška úhrady je určená vo výške 100 % sumy životného minima, ale treba upozorniť, že nejde o mesačnú výšku, ale o ročnú.

Pre školský rok 2008/2009 bolo potrebné prijať všeobecne záväzné nariadenie obce, v ktorom mala byť stanovená výška úhrady zákonného zástupcu za dieťa, tak aby VZN bolo účinné k 1. 9. 2008. Taktiež obec určuje výšku zápisného. Táto výška môže, ale aj nemusí byť určená všeobecne záväzným nariadením obce.

㤠53

(5) Úhrada nákladov na štúdium pozostáva z príspevku na úhradu ročných nákladov (ďalej len „školné") a zo zápisného.

(6) Výšku úhrady nákladov na štúdium v jazykových školách zriadených obcou a samosprávnym krajom určí zriaďovateľ všeobecne záväzným nariadením.

(7) Príspevok na úhradu ročných nákladov v jazykovej škole, ktorú zriaďuje obec alebo samosprávny kraj, je najviac 100 % sumy životného minima pre jedno nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu alebo 100 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu. Výšku zápisného určí zriaďovateľ. Zriaďovateľ jazykovej školy môže znížiť alebo odpustiť školné poslucháčovi, ak o to písomne požiada a predloží doklad o tom, že je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu."

 

3.5 Vzdelávanie detí s nadaním

 

Obce v zmysle ustanovenia § 104 ods. 2 dostali kompetenciu vydávať súhlas na zriadenie tried pre rozvíjanie nadania detí alebo žiakov, a to v materskej škole alebo v základnej škole. Zároveň si dovoľujem pripomenúť, že ustanovením § 6 ods. 3 písm. d) zákona č. 596/2003 Z. z. dostali obce úlohu zabezpečovať výchovu a vzdelávania detí a žiakov s mimoriadnym nadaním a talentom v školách a v školských zariadeniach, ktorých je zriaďovateľom.

 

㤠104

(2) Triedy na rozvíjanie nadania detí alebo žiakov sa môžu zriadiť v materských školách, v základných školách a v stredných školách so súhlasom zriaďovateľa."

3.6 Školské zariadenia

 

Obce, obdobne ako pri materských školách, základných umeleckých školách alebo jazykových školách, postupujú pri určovaní výšky mesačných úhrad v:

  • školských kluboch detí (§ 114 ods. 6 až 8),
  • školských strediskách záujmovej činnosti (§ 115 ods. 5 až 7),
  • centrách voľného času (§ 116 ods. 6 až 8),
  • školskom internáte (§ 117 ods. 7 až 9) a
  • zariadeniach školského stravovania (§ 140 ods. 9 a 10, § 141 ods. 5 a 6).

Pre školský rok 2008/2009 bolo potrebné prijať všeobecne záväzné nariadenie obce, v ktorom mal byť stanovený príspevok a mesačný príspevok zákonného

zástupcu za dieťa, tak aby VZN bolo účinné k 1. 9. 2008.

 

3. Pôsobnosť obcí v oblasti preneseného výkonu štátnej správy a školskej samosprávy - č. II školského zákona (novelizácia zákona č. 596/2003 Z. z.)

3.7 Nekonanie vo veci vymenovania riaditeľa školy

 

Prax prináša rôzne pozitívne i negatívne skúsenosti vo veci riadenia škôl zo strany obcí ako zriaďovateľov. Stáva sa, že starosta alebo primátor z rôznych dôvodov nekoná vo veci vymenovania riaditeľa školy. Napriek tomu, že rada školy v súlade so zákonom predloží starostovi alebo primátorovi obce návrh kandidáta na vymenovanie riaditeľa, starosta alebo primátor na základe skutočnosti, že mu doteraz zákon neukladal termín, jednoducho nového riaditeľa nevymenoval.

Aby sa predišlo takýmto skutočnostiam, zákon v ustanovení § 3 ods. 2 zákona č. 596/2003 Z. z. ukladá zriaďovateľovi (aj obci) vymenovať kandidáta za riaditeľa najneskôr do 30 dní od predloženia návrhu. Zároveň sa v tomto ustanovení znemožňuje, aby rada školy opätovne navrhla na vymenovanie za riaditeľa kandidáta, ktorý bol v minulosti z tohto postu odvolaný z dôvodu uvedených v § 3 ods. 7 a 8.

Zákonodarca reagoval aj na skutočnosti, že aj zo strany rady školy sa vykonávali rôzne obštrukcie, lebo členom rady školy (stávalo sa tak väčšinou vtedy, keď v rade školy mali prevahu zamestnanci školy) vyhovovalo, že škola nemala riadneho riaditeľa, ale len povereného.

V § 3 ods. 4 sa ustanovuje, že ak rada školy, ktorá dvakrát po sebe uskutočnila výberové konanie, na ktorom sa zúčastnil najmenej jeden kandidát, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady kladené na riaditeľa školy, a napriek tomu rada školy nepredložila ani jeden návrh na vymenovanie riaditeľa, ďalšie výberové konanie už nebude uskutočňovať rada školy, ale obec vlastnou výberovou komisiou podľa § 5 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme. Dôležitou informáciou je skutočnosť, že rada školy nemôže predložiť ako kandidáta na vymenovanie za riaditeľa školy osobu, ktorá už z tejto funkcie bola odvolaná z dôvodov uvedených v ustanovení § 3 ods. 7 a 8.

Taktiež upozorňujem, že v zmysle ustanovenia § 3 ods. 7 písm. e) pre každého zriaďovateľa, a teda aj pre obec už bude návrh hlavného školského inšpektora na odvolanie riaditeľa záväzný.

㤠3

(2) Ak je zriaďovateľom orgán podľa ustanovenia § 2 ods. 1 písm. b) až d), vymenúva riaditeľa na päťročné funkčné obdobie zriaďovateľ na návrh rady školy v lehote do 30 kalendárnych dní odo dňa predloženia návrhu. Rada školy predkladá návrh na kandidáta na riaditeľa na základe výberového konania (§ 4) okrem kandidáta, ktorý bol odvolaný podľa odsekov 7 a 8. Návrh rady školy je pre zriaďovateľa záväzný, ak tento zákon neustanovuje inak.

(4) Riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia, pri ktorom sa rada školy nezriaďuje alebo rada školy nekoná v ustanovenej lehote (§ 4 ods. 4) alebo ak rada školy nenavrhla zriaďovateľovi kandidáta na vymenovanie riaditeľa na základe dvoch po sebe nasledujúcich výberových konaní, na ktorých sa zúčastnil najmenej jeden kandidát, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady podľa odseku 5, vymenúva zriaďovateľ podľa osobitného predpisu.6) Zriaďovateľ podľa § 19 ods. 2 písm. d) a e) postupuje rovnakým spôsobom.

(7) e) na návrh hlavného školského inšpektora [§ 12 ods. 3 písm. f)]."

Aby sa predišlo rôznym nedorozumeniam a výkladom, zmenou v ustanovení § 4 ods. 2 sa poveruje zriaďovateľ (obec):

  • organizačným zabezpečením a
  • posúdením kvalifikačných predpokladov kandidátov na vymenovanie za riaditeľa.

Zároveň je potrebné upozorniť, že v zmysle § 4 ods. 3 a následne § 25 ods.16, ak pôjde o výberové konanie na riaditeľa základnej školy, sú na účely výberového konania členmi výberovej komisie aj zástupcovia príslušného krajského školského úradu a Štátnej školskej inšpekcie.

㤠4

(2) Organizačné zabezpečenie výberového konania a posúdenie kvalifikačných predpokladov kandidátov na vymenovanie riaditeľa zabezpečuje zriaďovateľ.

(3) Rada školy vyzve príslušný krajský školský úrad a Štátnu školskú inšpekciu na delegovanie svojich zástupcov do rady školy na účely výberového konania s riadnym hlasom; v stredných zdravotníckych školách je prizývaný delegovaný zástupca Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.".

 

V ustanovení § 6 sa urobili také pozmeňujúce opatrenia, ktoré hlavne vychádzajú zo spomenutých kompetencií obcí, ktoré jej dal nový školský zákon, a to:

  • podľa ustanovenia § 6 ods. 2 písm. i) môžu obce zriaďovať v originálnej pôsobnosti školské internáty,
  • podľa § 6 ods. 8 písm. j) prerokúva školský vzdelávací program,
  • v zmysle ustanovenia § 6 ods. 12 písm. b) obec na základe žiadosti zriaďovateľa poskytuje dotácie neštátnym zriaďovateľom určených škôl (základná umelecká škola, jazyková škola) a školských zariadení, ktorých zriaďovateľom môže byť podľa § 6 ods. 2 obec alebo podľa § 10 ods. 5 krajský školský úrad, ato na deti vo veku do 15 rokov.

Ďalšiu významnejšiu kompetenciu získala obec v rámci nového ustanovenia • § 6 ods.23 - hodnotenie riaditeľa školy a odsek 24 - určovanie výšky príspevkov v školách a v školských zariadeniach, na ktoré sme upozornili už v rámci školského zákona.

Pre školský rok 2008/2009 bolo potrebné prijať všeobecne záväzné nariadenie obce, v ktorom by mal byť stanovený príspevok, mesačný príspevok zákonného zástupcu za dieťa, tak aby toto VZN bolo účinné k 1. 9. 2008.

V § 6 sa odsek 2 dopĺňa písmenom i), ktoré znie:

„i) školské internáty.".

V § 6 sa odsek 8 dopĺňa písmeno j), ktoré znie:

„ j) prerokuje školský vzdelávací program a výchovný program."

V § 6 ods. 12 písmeno b) znie:

„b) poskytuje na základe žiadosti zriaďovateľa z finančných prostriedkov poukázaných podľa osobitného predpisu30a) dotácie na mzdy a prevádzku zriaďovateľovi cirkevnej základnej umeleckej školy, zriaďovateľovi cirkevnej jazykovej školy, zriaďovateľovi cirkevnej materskej školy,30b) zriaďovateľovi cirkevného školského zariadenia, zriaďovateľovi súkromnej základnej umeleckej školy, zriaďovateľovi súkromnej jazykovej

školy, zriaďovateľovi súkromnej materskej školy30b) a zriaďovateľovi súkromného školského zariadenia; zriaďovateľ cirkevnej základnej umeleckej školy, zriaďovateľ cirkevnej materskej školy,30b) zriaďovateľ cirkevnej jazykovej školy, zriaďovateľ cirkevného školského zariadenia, zriaďovateľ súkromnej základnej umeleckej školy, zriaďovateľ súkromnej materskej školy,30b) zriaďovateľ súkromnej jazykovej školy a zriaďovateľ súkromného školského zariadenia, ktoré sú zriadené na území obce, môže požiadať obec o dotáciu na dieťa alebo žiaka do 15 rokov veku na mzdy a prevádzku takých základných umeleckých škôl, jazykových škôl, materských škôl30b) a školských zariadení, ktorých zriaďovateľom môže byť aj obec alebo krajský školský úrad.".

Poznámka pod čiarou k odkazu 30b znie:

„30b) § 27 ods. 2 písm. a), § 95 ods. 1 písm. a) a § 104 ods. 1 písm. a) zákona č..../2008 Z. z.".

§ 6 sa dopĺňa odsekmi 23 a 24, ktoré znejú:

„(23) Obec vykonáva hodnotenie riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia, ktorých je zriaďovateľom.

(24) Obec ako zriaďovateľ určí výšku príspevku za pobyt dieťaťa v materskej škole, výšku príspevku v základnej umeleckej škole, výšku úhrady nákladov na štúdium v jazykovej škole a výšku mesačného príspevku na čiastočnú úhradu nákladov na činnosť školského klubu detí, školského strediska záujmovej činnosti, internátu alebo centra voľného času".

 

Doplnením ustanovenia § 18 o odsek 5 sa dosiahlo zjednodušenie postupu pri vybraných zmenách v sieti. Takto aj obce môžu na základe jednoduchých administratívnych úkonov vykonať zmeny v sieti bez nutnosti začatia správneho konania zo strany ministerstva.

Ministerstvo len vydá potvrdenie o vykonanej zmene.

 

§ 18 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:

„(5) Pri zmene adresy zriaďovateľa, zmene súpisného čísla školy alebo školského zariadenia, udelení alebo odňatí čestného názvu školy alebo školského zariadenia je zriaďovateľ povinný bezodkladne túto skutočnosť písomne oznámiť spolu s dokladom osvedčujúcim zmenu ministerstvu. Ministerstvo písomne potvrdí uvedenú zmenu zriaďovateľovi; ak sa zmena týka školy alebo školského zariadenia, upraví názov školy alebo školského zariadenia v sieti. Pri týchto zmenách sa nepostupuje podľa osobitného predpisu.80)".

 

Taktiež dôležitými zmenami sú aj ustanovenia v § 25 ods. 5, ktoré:

  • znemožňujú, aby členom rady školy bol zvolený ako zástupca rodičov zamestnanec školy (pedagogický alebo nepedagogický zamestnanec),
  • taktiež už nikto iný nemôže delegovať do rady školy svojho zástupcu (v súčasnosti mohla delegovať svojho zástupcu iná právnická alebo fyzická osoba, ktorá sa podieľala na výchove a vzdelávaní).

Obec tak dostala k dispozícii miesta štyroch delegovaných zástupcov.

Podotýkam, keďže zákonodarca pre uvedené zmeny v zákone č. 596/2003 Z. z. nepoužil prechodné ustanovenia, bolo potrebné všetky zmeny uvedené v tomto zákone vykonať s účinnosťou zákona. Teda aj zmeny v zložení rád škôl.

 

V § 25 odseky 5 a 6 znejú:

„(5) Členmi rady školy alebo školského zariadenia, ktorej zriaďovateľom je obec, sú dvaja zvolení zástupcovia pedagogických zamestnancov a jeden zvolený zástupca ostatných zamestnancov školy, štyria zvolení zástupcovia rodičov, ktorí nie sú zamestnancami školy alebo školského zariadenia, a štyria delegovaní zástupcovia zriaďovateľa.

 

V zmysle ustanovenia § 37 ods. 2 priestupky zákonného zástupcu - fyzickej osoby, vo veci neplnenia povinnej školskej dochádzky rieši obec. Podľa § 37a ods. 1 - správny delikt, bude obec postupovať, ak plnenie povinnej školskej dochádzky nezabezpečí zákonný zástupca, ktorý je právnickou osobou (napr. detský domov a pod.), zároveň ustanovenie § 37a ods. 8 hovorí, že výnos z tejto pokuty je príjmom obce.

Taktiež treba spomenúť, že sankcie je možné uložiť aj obci, napr. ak vymenuje (§ 37a ods. 3) za riaditeľa osobu, ktorá nespĺňa kvalifikačné predpoklady podľa tohto zákona, nesplnila si povinnosti vyplývajúce z toho zákona (napr. § 6 ods. 3, ods. 13, § 15 ods. 4) alebo zo školského zákona (prekročenie maximálneho počtu žiakov v triedach bez súhlasu Štátnej školskej inšpekcie)

㤠37

Priestupky

(1) Priestupku sa dopustí zákonný zástupca dieťaťa, ktorý ohrozuje jeho výchovu a vzdelávanie alebo zanedbáva starostlivosť o povinnú školskú dochádzku dieťaťa, najmä ak dieťa neprihlási na povinnú školskú dochádzku alebo dieťa neospravedlnene vynechá viac ako 60 vyučovacích hodín v príslušnom školskom roku.

(2) Za priestupok podľa tohto zákona možno uložiť zákonnému zástupcovi dieťaťa pokutu do 10 000 Sk.

(3) Priestupky podľa tohto zákona prejednáva obec.

(4) Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch.79a)."

Poznámka pod čiarou k odkazu 79a znie:

„79a) Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov".

㤠37a

Správne delikty

(1) Obec uloží pokutu do 10 000 Sk zákonnému zástupcovi dieťaťa, ktorý je právnickou osobou a ktorý ohrozil jeho výchovu a vzdelávanie alebo zanedbal starostlivosť o povinnú školskú dochádzku dieťaťa, najmä ak dieťa neprihlásil na povinnú školskú dochádzku alebo dieťa neospravedlnene vynechalo viac ako 60 vyučovacích hodín v príslušnom školskom roku.

(3) Hlavný školský inšpektor uloží pokutu do 20 000 Sk zriaďovateľovi, ktorý vymenoval do funkcie riaditeľa osobu, ktorá nespĺňa predpoklady podľa § 3 ods. 5, a rozhodne o opatrení na odstránenie zisteného nedostatku.

(4) Krajský školský úrad uloží pokutu

a) do 20 000 Sk

1. obci, ktorá nezabezpečila činnosti podľa § 6 ods. 3,

2. samosprávnemu kraju, ktorý nezabezpečil činnosti podľa § 9 ods. 4,

b) do 50 000 Sk

1. obci, ktorá neplnila povinnosti podľa § 6 ods. 13,

2. samosprávnemu kraju, ktorý neplnil povinnosti podľa § 9 ods. 13,

3. obci a samosprávnemu kraju, ktorý porušil ustanovenia o počte žiakov v triedach.

(5) Ministerstvo uloží pokutu

a) do 100 000 Sk zriaďovateľovi, ktorý vykonal zmeny údajov podľa § 15 ods. 4 bez vykonania zmien v sieti ministerstvom,

b) do 1 milióna Sk zriaďovateľovi, ktorý

1. zriadil školu alebo školské zariadenie bez rozhodnutia ministerstva o ich zaradení do siete,

2. zrušil školu alebo školské zariadenie bez rozhodnutia ministerstva o ich vyradení zo siete.

(6) Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď správny orgán zistil porušenie povinností, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinností došlo.

(7) Pri ukladaní pokuty správny orgán prihliada najmä na závažnosť, čas trvania a následky protiprávneho konania.

(8) Výnos z pokút je príjmom štátneho rozpočtu, okrem výnosu z pokút podľa odseku 1, ktorý je príjmom obce."

 

4. Pôsobnosť obci v oblasti financovania škôl a školských zariadení

Tak ako zákonodarca rozhodol v školskom zákone, bola vykonaná úprava zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení.

V zmysle ustanovenia § 1 ods. 5 sa obci garantuje, že obciam sa zo štátneho rozpočtu poskytne za každé dieťa vo veku jeden rok pred začiatkom plnenia povinnej školskej dochádzky príspevok. Zároveň treba upozorniť, že tento príspevok, rovnako ako ostatné príspevky uvedené v § 3 ods. 6 sú „vysoko účelové" a nemožno ich použiť inak, ako ustanovuje tento zákon. Postup pri financovaní detí vo veku jeden rok pred začiatkom plnenia povinnej školskej dochádzky je upravený v § 6b.

V § 1 sa za odsek 4 vkladá nový odsek 5, ktorý znie:

„(5) Zo štátneho rozpočtu sa zabezpečuje financovanie príspevku na výchovu a vzdelávanie zriaďovateľom materských škôl2b)

okrem materských škôl2b) pri zdravotníckych zariadeniach."

V § 3 odsek 6 znie:

„(6) Finančné prostriedky z kapitoly ministerstva poskytnuté zriaďovateľom štátnych škôl podľa § 4 ods. 1 až 12 a § 4a až 4d, zriaďovateľom cirkevných škôl a súkromných škôl podľa § 6 a 6a, zriaďovateľom materských škôl2b) podľa § 6b a zriaďovateľom škôl a školských zariadení podľa § 7 ods. 8 možno použiť len na účely ustanovené týmto zákonom.".

V zmysle ustanovenia § 4a ods. 1 je špecifikom:

  • úhrada nákladov na cestovné a
  • náklady na asistenta učiteľa.

Treba upozorniť, že od 1. 1. 2009 to už bude len asistent učiteľa pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Tieto špecifiká sa i naďalej budú financovať na základe žiadosti obce. Od tohto termínu sa asistent učiteľa pre žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia bude financovať v rámci normatívu na takéhoto žiaka.

Naopak, financovanie mimoriadnych výsledkov žiakov síce je špecifikom, ale podľa § 4b nemusí obec o tieto prostriedky žiadať, ale ministerstvo podľa pravidiel uvedených v § 4b tieto prostriedky poskytne bez žiadosti.

Financovanie havárií § 4c a rozvojových projektov § 4d zostáva i naďalej financované na základe žiadostí obcí.

㤠4a

Financovanie špecifík

(1) Ministerstvo môže prideliť v rámci rezervy kapitoly ministerstva na žiadosť zriaďovateľa štátnej školy finančné prostriedky na špecifiká. Žiadosť predkladá zriaďovateľ ministerstvu prostredníctvom príslušného krajského školského úradu najneskôr do 30. septembra príslušného kalendárneho roka. Prostredníctvom špecifík sa financujú náklady, ktoré sa opakujú a nie sú zohľadnené v normatíve školy podľa § 4 ods. 4. Špecifikami sú

a) náklady na dopravu žiakov podľa osobitných predpisov22b)

b) náklady na mzdy asistentov učiteľa pre žiakov so zdravotným znevýhodnením alebo s nadaním,22c) vrátane poistného a príspevku zriaďovateľa do poisťovní.".

Nepríjemnou správou pre obce je rozširujúca sa škála sankcií, ktoré môžu byť požité v zmysle tohto zákona, ale potešujúce je, že dohodovacie konanie zostáva (§ 8c) a dokonca sa ani neurčuje termín konania, ale ukladá sa ho uskutočniť v priebehu kalendárneho roka na žiadosť zriaďovateľa.

Mgr. Zdenko Krajčír

< Predchádzajúca