Združenie Horného Považia
Územie Horného Považia s 1 097 štvorcovými kilometrami je tretím najväčším regiónom vo všetkých ôsmich samosprávnych krajoch Slovenska. Nachádza sa v západnej časti severozápadného Slovenska. Jeho prevažnú časť prekrývajú pohoria: Javorníky, Malá Fatra, Strážovské a Súľovské vrchy, Kysucká vrchovina i Žilinská pahorkatina.
Najvyšším vrchom regiónu je Veľký fatranský Kriváň (1 709 m). Región bol do roku 1923 súčasťou Trenčianskej stolice, neskôr Považskej župy. Od roku 1996 má dva samostatné okresy: Bytču a Žilinu. Spolu v nich žije 187 tisíc obyvateľov v 61 obciach a štyroch mestách. Je v nich množstvo známych, ale aj menej populárnych kultúrnych pamiatok. Spolu je to 216 nehnuteľných a skoro 200 hnuteľných vzácností. Renesančný zámok s areálom v Bytči i hrad Strečno, so stálou expozíciou „Dejiny hradu“, patria k najhodnotnejším. Ďalej je to rozľahlá Lietava, exponovaný Starharad, pozostatky hradov Hričov a Súľov. Jedinečný Budatínsky zámok na sútoku Kysuce s Váhom, s jedinečnou drotárskou expozíciou, je ozajstnou Mekkou histórie. Sídli v ňom Považské múzeum, ktoré riadi pracoviská v Čičmanoch, Strečne i v Terchovej.
Mestská pamiatková rezervácia s Mariánskym námestím v Žiline, je s jeho rozmermi 100 x 100 metrov ozaj príťažlivá pre domácich, ale najmä pre zahraničných návštevníkov. Mestské pamiatkové zóny majú aj v Bytči a Rajci. Na dosah ruky od Žiliny je Národný park Malá Fatra, turisticky veľmi atraktívne pohorie Horného Považia. 230 kilometrov turistických značkovaných chodníkov vedie na Sokolie, Boboty i na Grúň. Z osady Štefanova potom do unikátnej sústavy Dier, na Malý a Veľký Rozsutec, Poludňové skaly... Tak sa kraj Juraja Jánošíka postupne stal strediskom cestovného ruchu prvej kategórie, doplnený sieťou penziónov, chát i podhorských hotelov. K vrcholovým zážitkom v regióne patria turistické putovania v zlepencových Súľovských skalách. Tento romantický svet bášt, veží a stĺpov, zoradený do viacerých skalných miest, patrí k najúžasnejším miestam Horného Považia, len 20 kilometrov od Žiliny.
Najvyšším vrchom regiónu je Veľký fatranský Kriváň (1 709 m). Región bol do roku 1923 súčasťou Trenčianskej stolice, neskôr Považskej župy. Od roku 1996 má dva samostatné okresy: Bytču a Žilinu. Spolu v nich žije 187 tisíc obyvateľov v 61 obciach a štyroch mestách. Je v nich množstvo známych, ale aj menej populárnych kultúrnych pamiatok. Spolu je to 216 nehnuteľných a skoro 200 hnuteľných vzácností. Renesančný zámok s areálom v Bytči i hrad Strečno, so stálou expozíciou „Dejiny hradu“, patria k najhodnotnejším. Ďalej je to rozľahlá Lietava, exponovaný Starharad, pozostatky hradov Hričov a Súľov. Jedinečný Budatínsky zámok na sútoku Kysuce s Váhom, s jedinečnou drotárskou expozíciou, je ozajstnou Mekkou histórie. Sídli v ňom Považské múzeum, ktoré riadi pracoviská v Čičmanoch, Strečne i v Terchovej.
Mestská pamiatková rezervácia s Mariánskym námestím v Žiline, je s jeho rozmermi 100 x 100 metrov ozaj príťažlivá pre domácich, ale najmä pre zahraničných návštevníkov. Mestské pamiatkové zóny majú aj v Bytči a Rajci. Na dosah ruky od Žiliny je Národný park Malá Fatra, turisticky veľmi atraktívne pohorie Horného Považia. 230 kilometrov turistických značkovaných chodníkov vedie na Sokolie, Boboty i na Grúň. Z osady Štefanova potom do unikátnej sústavy Dier, na Malý a Veľký Rozsutec, Poludňové skaly... Tak sa kraj Juraja Jánošíka postupne stal strediskom cestovného ruchu prvej kategórie, doplnený sieťou penziónov, chát i podhorských hotelov. K vrcholovým zážitkom v regióne patria turistické putovania v zlepencových Súľovských skalách. Tento romantický svet bášt, veží a stĺpov, zoradený do viacerých skalných miest, patrí k najúžasnejším miestam Horného Považia, len 20 kilometrov od Žiliny.